spravy.sk spravy.sk

Jediný triumf v kariére oslobodil Alesiho myseľ
zdroj:

Jediný triumf v kariére oslobodil Alesiho myseľ

V histórii Formuly 1 je iba málo víťazstiev, ktoré sú také populárne ako triumf Jeana Alesiho v Kanade pred 25 rokmi.

Písal sa 11. jún 1995, keď sa dočkal pilot tímu Ferrari s číslom 27 na aute na okruhu Gillesa Villeneuva dojímavého víťazstva, ktoré predstavovalo satisfakciu za šesť rokov márnej snahy o prvý triumf v F1. A aby toho nebolo málo, rodák z francúzskeho Avignonu to dokázal v deň svojich narodenín.

Ako však bolo pre jeho kariéru typické, nešlo o nejaký suverénny a bezstresový triumf. Práve naopak. Pretekár, ktorý dnes oslavuje 55. narodeniny, zažil v Kanade víkend plný výziev, frustrácie a emočných vrcholov i pádov. Na konci však mohol oslavovať. Keď ho potom korunovali na pódiu, neubránil sa slzám dojatia.

Kvalifikácia pritom takému úspechu nenaznačovala. Alesi v nej skončil piaty, tesne za svojim tímovým kolegom Gerhardom Bergerom. Ešte desať kôl pred koncom pretekov bol druhý za Michaelom Schumacherom. Toho však zradila prevodovka a musel sa tak pobrať do boxov (neskôr sa vrátil s novým volantom a minútovou stratou).

Alesi sa dostal do vedenia a fanúšikovia Ferrari šaleli. Francúzsko-sicílsky pilot na chvíľu netušil, čo sa to vlastne deje.

„Ľudia sú v Montreale veľmi blízko trate a keď sa to stalo, videl som, čo sa rozpútalo na hlavnej tribúne,
“ zaspomínal si Alesi pre motorsport.com.

„Keď som sa vracal z vlásenky okolo boxov, videl som tam veľkoplošnú obrazovku, no v tej chvíli vypadol signál. Naozaj som teda nevedel, čo sa deje. Prechádzal som okolo boxovej uličky, no mechanici nestihli vymeniť pozíciu na tabuľke a bol som teda v tom, že som stále druhý. Povedal som si – okej, nič sa nedeje, idem ďalej tlačiť. Potom som však videl, že ľudia šalejú a mávajú vlajkami Ferrari.“


„Keď som prechádzal rovnakým miestom o kolo neskôr, ukazovali mi už pozíciu číslo 1. V tej chvíli ma ovládli emócie a začal som plakať. Nebolo to veľmi inteligentné, pretože som to nevedel kontrolovať,
“ usmieva sa Alesi.

„Keď som potom brzdil do prvej zákruty, tak som mal oči zaliate slzami. Bolo preto ťažké trafiť správnu líniu. Začal som sa na seba hnevať, ale pomaličky mi dochádzalo, že toto by mohol byť môj deň.“


Deň, na začiatku ktorého nemal žiadnu garanciu úspechu. Po mokrom rannom warm upe veril, že pršať bude aj počas pretekov. Po kvalifikácii totiž nemal čo stratiť. Toto želanie sa však nenaplnio.

V prvom kole sa všetko takmer pokazilo. V úvode síce parádne predbehol kolegu Gerharda Bergera, no potom sa takmer zrazil s Davidom Coulthardom, ktorý pred ním dostal šmyk.

Ranný warm up sme absolvovali na pneumatikách do dažďa. Na mokrej trati som bol prvý a mal som výborný pocit z auta. Veril som teda, že zaprší aj počas pretekov,“ pokračuje v spomínaní Alesi. „Nestalo sa však tak. Preteky sme odštartovali na slikoch, no okruh nebol úplne suchý a bolo to preto dosť šmykľavé.“

„V úvode pretekov som predbehol Gerharda a potom sa tam pošmykol David. Bolo to teda veľmi náročné, ale hoci sa moje auto trochu kĺzalo, podaril sa mi veľmi dobrý manéver.“


Potrebný kúsok šťastia mal aj z pohľadu manažmentu spotreby paliva. Jeho kolegovi Bergerovi palivo došlo a počas pomalého návratu do boxov stratil drahocenný čas.

„Bolo to veľmi tesné,“
priznáva Alesi. „Plánovali sme dve zastávky, no napokon sme mali iba jednu. Mali sme pravidlo, že ten z našich pilotov, ktorý bude na tom lepšie, môže si vybrať zastávku v boxoch sám. Pre mňa to bolo šťastie, pretože som trafil správny moment. Gerhard odjazdil kolo navyše a potom tam ostal stáť bez paliva.“

Alesi napokon vyhral s polminútovým náskokom pred Rubensom Barrichellom z Jordanu.

„Bolo to neuveriteľné, pretože keď som zastavil vo vlásenke, tak diváci kričali moje meno. To víťazstvo som si vychutnával. Som šťastný, že som dokázal vyhrať práve v Montreale. Na okruhu, kde vyhral svoje prvé preteky Gilles Villeneuve,“
pokračuje Francúz, pre ktorého išlo o jediné víťazstvo kariéry.

„Ten deň bol veľmi špeciálny. Po pretekoch prišla na rad milá párty. Oslávil som to s priateľmi, ale aj fanúšikmi a Michaelom. Prišiel za mnou do boxov a povedal som mu – pozri sa, nestarám sa o to, že si mal technické problémy. Užívam si svoje víťazstvo. Nechaj ma teda užiť si to. On sa na mňa pozrel a povedal – jasné. Tešil sa so mnou. Bolo to veľmi pekné.“


Jean Alesi vtedy nemohol tušiť, že pôjde o jeho jediný triumf kariéry. Blízko k prvému miesto mal aj v zopár ďalších prípadoch, no šťastie už nestálo na jeho strane.

Tento výsledok bol iba potvrdením ťažkých časov, ktoré som v F1 zažil. O prvé miesto som bojoval od svojich prvých pretekov, pretože ja som skončil hneď pri svojej premiére s Tyrrellom štvrtý. O rok neskôr som absolvoval svoju prvú kompletnú sezónu v F1 a bojoval som s Ayrtonom Sennom v Phoenixe o prvé miesto od prvého do posledného kola. Skončil som tam druhý. Zažil som teda veľa frustrácie. Veľakrát ma zastavili aj technické problémy. Často som končil bez dobrého výsledku. Bolo to pre mňa náročné. To víťazstvo v Montreale ma psychicky oslobodilo,“ uzatvára Jean Alesi v spomienkach pre motorsport.com.

Odporúčame

Najnovšie z kategórie: Magazín

Pozri viac

Vyberáme zo športu

Zábava z Fun rádia

Magazín

Pozri viac